Karpatské drevené cerkvi
K vrcholným pamiatkam na Zemplíne nepochybne patria drevené chrámy východného obradu. Z ich pôvodného výskytu sa ich v súčasnosti zachovalo iba torzo. Na prelome 17. a 18. storočia tu stálo viac ako tristo, dodnes sa ich zachovalo iba dvanásť. Z nich, deväť sa nachádza na pôvodných miestach v obciach sninského a sobraneckého regiónu. Ďalšie tri boli prenesené do skanzenov v Humennom, Bardejovských kúpeľov […]
Ikona – z gréckeho slova „eikon“ = obraz. Vyvinula sa z egyptských posmrtných obrazov a vo východnej cirkvi sa z pôvodného posmrtného obrazu zložitým vývojom zmenila v reprezentatívny cirkevný obraz a kultový predmet. Pôvodnou vlasťou ikonomaľby je Byzancia. V 10. storočí kresťanstva z Grécka (Byzancie) vo Veľkomoravskej ríši sa prostredníctvom Cyrila a Konštantína (Metóda) dostáva na dnešné územie Slovenska. Ikony patria k jedinečným pamiatkam vývoja […]
Tkáčstvo je domáca a remeselná výroba tkanín, najmä plátna a súkna. Plátno sa vyrábalo z konope alebo z ľanu (remeslo sa niekedy označuje ako plátenníctvo) a súkno sa vyrábalo z ovčej vlny (remeslo sa niekedy označuje ako súkenníctvo). Z plátna sa šili odevy a zhotovovali rôzne pracovné a úžitkové textílie – plachty, obrusy, vrecia a podobne. Zo súkna sa zhotovovali vrchné odevy, najmä hune. Okrem […]
Zdobenie vajíčok je známe v rôznych kútoch sveta a kultúrach. Najstarší zdokladovaný výskyt je z archeologických nálezísk v Grécku, Egypte a Nemecku. Vaječné škrupiny sa našli i v slovanských hroboch zo siedmeho storočia nášho letopočtu. Kraslice boli obetným, obradovým alebo osobným darom. Zároveň boli i sú symbolom jarného oživenia prírody. Vajíčka plnili rôzne funkcie pri kalendárnych a rodinných obyčajach (narodenie, svadba, smrť). Verilo sa, […]
Hrnčiarstvo je remeslo zaoberajúce sa výrobou keramiky z pálenej hliny, pôvodne modelovaním v ruke, neskôr s využitím hrnčiarskeho kruhu alebo tvarovaním pomocou foriem. Takto sa vyrábali hlinené nádoby do domácnosti – najrôznejšie hrnce, hrnčeky, mliečniky, čutory, cedáry a odkvapávače na syr, taniere, krčahy, džbány, dvojité obedáre tzv. dvojnice, včelárske okurovadlá, nádoby na výrobu sviečok, kvetináče a rôzne ďalšie, hlavne úžitkové […]
Salašníctvo je remeslo zaoberajúce sa chovom oviec pre vlnu a mlieko na salašoch. V minulosti bolo charakteristickým remeslom prevažnej časti obyvateľstva sninského regiónu, ktoré tu rozšírili Rusíni počas valašskej kolonizácie. Ovčiarske pastierstvo „salašníctvo“ bolo jedinečnosťou sninského regiónu, ktoré sa prenieslo i do najstaršej známej pečate mesta Sniny, zobrazujúcej pastiera oviec s ovečkami. Valach s ovcami na pečati mesta Snina z 18. […]
Kamenárstvo je remeslo zaoberajúce sa spracúvaním rozličných druhov kameňa tesaním, brúsením, hladením, rytím, prípadne i maľovaním a osadzovaním na stavebné, cestárske, dlaždičské a sochárske účely. Pri ručnom spracúvaní kameňa boli základnými nástrojmi kladivá, kliny, sochory a dláta. Tunajší kamenári kameň aj ťažili, čo bolo charakteristické pre ľudové kamenárstvo v sninskom regióne. Rozvoj kamenárstva nastal v období, kedy […]
Iluminátorstvo je remeslo vyžadujúce si nadanie, kreativitu, trpezlivosť i zručnosť. Až do vynájdenia kníhtlače sa knihy písali ručne. Táto tradícia pokračovala až do 16. storočia. Iluminácia je výtvarné, často farebné doplnenie textu na bohoslužobných knihách. Jedným z najčastejších stvárnení iluminácií boli ozdobné iniciály – zväčšené prvé písmená na začiatku kníh a jednotlivých kapitol. Hoci iluminácie na […]
Šindliarstvo je dávne remeslo spojené so životom človeka na vidieku ale aj v mestách. Výroba drevenej strešnej krytiny zo šindľov patrila k živej tradícii stavebných remesiel ešte do polovice 20. storočia. Postupný útlm šindliarstva súvisí s rozširovaním výroby keramických, plechových a ďalších krytín. V súčasnosti sú šindľové strechy väčšinou len na pamiatkových objektoch. V sninskom regióne […]
Voskárstvo nebolo samostatným remeslom. Väčšinou sa spájalo s medovnikárstvom alebo sviečkárstvom v súvislosti so spracúvaním spoločných surovín. Voskári vykupovali včelie plásty. Vosk vytápali v kotloch, kvôli stuženiu a skrášleniu doň pridávali benátsky balzam, terpentín, práškové pigmenty a belobu. Z vosku vyrábali pochodne, smolnice do kozubov, v drevených a sadrových formách odlievali plastiky, železnými a kostenými razidlami […]